Terebess Asia Online (TAO)
Index

Home

Jorge Luis Borges (1899-1986)
17 HAIKU


清水 憲男 Shimizu Norio
ボルヘスの 「俳句」
http://repository.cc.sophia.ac.jp/dspace/handle/123456789/9730
http://repository.cc.sophia.ac.jp/dspace/bitstream/123456789/9730/2/200000002779_000235000_1.pdf

午 後 と 山 な に を か 告 げ て 立 ち 去 り ぬ

果 て も な き 夜 半 の 今 こ そ 香 気 立 ち

夜 明 け 前 忘 れ し 夢 の 夢 な る や

弦 黙 し 調 べ は 想 ひ を 知 り ぬ べ し

今 日 あ り て 巴 旦 杏 虚 し 君 を 偲 ぶ に

書 と 絵 柄 鍵 が ひ そ か に 追 ふ 運 命

彼 の 日 よ り 盤 の 駒 を ば 動 か さ ず

た だ な ら ぬ 砂 漠 の 曙 誰 ぞ 知 る

ひ と り あ り 戦 闘 夢 見 る 剣 か な

亡 骸 に 髭 も 気 づ か ず 爪 伸 び る

十 一

汝 が 髪 触 れ し 想 ひ の こ の 手 か な

十 二

軒 下 で 鏡 ひ た す ら 月 映 し

十 三

月 明 か り 影 伸 び ゆ き て 寂 し か れ

十 四

消 ゆ る 灯 火 は 滅 び る 国 か 蛍 火 か

十 五

新 月 を 乙 女 眺 む る 別 の 門

十 六

鶯 の 癒 し 関 せ ず 遠 く 啼 き

十 七

老 い し 手 が 失 せ ゆ く 記 憶 に 詩 を 辿 り

 

 

*

 

 

ホルヘ・ルイス・ボルヘスの詩集『命数』に所收の俳句十七句を日本
風花銀次 Kazahana Ginji

http://kazahana-saito.dich.asia/2013/02/trans-haiku4.html

 


Algo me han dicho
la tarde y la montaña.
Ya lo he perdido.


Yakusoku no gogo to sanmyaku usenikeri















La vasta noche
no es ahora otra cosa
que una fragancia.


Sayo hukete kaoru yori hoka nakarikeri


















¿Es o no es
el sueño que olvidé
antes del alba?


Arisi koto yume ni wasureki akeyasusi
















Callan las cuerdas.
La música sabía
lo que yo siento.


Dangen no noti ni kanaderu sin-i kana















Hoy no me alegran
los almendros del huerto.
Son tu recuerdo.


Emawazaru amando wa na ga tuiokuka

















Oscuramente
libros, láminas, llaves
siguen mi suerte.


Hon, naihu, kagi ga yorisou sadame kana



















Desde aquel día
no he movido las piezas
en el tablero.


Hi wa sarinu kihuryuuritan tyuudansu















En el desierto
acontece la aurora.
Alguien lo sabe.


Sabaku nimo tenmei wa ari siramahosi
















La ociosa espada
sueña con sus batallas.
Otro es mi sueño.


Sizukesa ni turugi to hito no yume tagau
















El hombre ha muerto.
La barba no lo sabe.
Crecen las uñas.


Sisitareba sirazu ni nobiru hige to tume

















Ésta es la mano
que alguna vez tocaba
tu cabellera.


Ryuuhatu o wagamono to sesi te ga arinu

















Bajo el alero
el espejo no copia
más que la luna.


Tukikage wa kagami ni kodoku-jigoku kana













Bajo la luna
la sombra que se alarga
es una sola.


Gekka yukaba kage nagasugiru sabisisa yo


















¿Es un imperio
esa luz que se apaga
o una luciérnaga?


Teikoku ni arazareba yuku hotaru kana















La luna nueva
ella también la mira
desde otro puerto.


Mikaduki ga onnna e sorezore no doa kara
















Lejos un trino.
El ruiseñor no sabe
que te consuela.


Ukiyo sirazu sayonakidori no tooki koe
















La vieja mano
sigue trazando versos
para el olvido.


Karesi te ga wasururu tame no si o tuzuru